Čaro motýlov

1. července 2016 v 17:24 | Hiny |  Poviedky
NaruHina
Čaro motýlov
Prežívam normálny deň, vraciam sa domov zo školy...Konečne je tu výkend. Rozhodla som sa že hned ako vstúpim do svojej izby, budem sa vyvalovať v posteli. Učenie si nechám na iný deň. Tašku hodím do kúta, otvorím si okno, zapnem si Notebook, a ťukám dotoho na posteli...
Ako tak pozerám na monitor pocítila som príjemný vánok zo smeru okna. Počítač dám bokom a sadnem si do okna. Je príjemné počasie na odpočinok. Ide búrka to je isté ale ja búrky zbožnujem, vtedy je všetko opustené a tiché. Slnko už zapadá a vietor sa zosilnuje. Čoskoro je tu. Niečo priletel cez okno do môjho pokoja, keď som zatvárala... Buchol do okna a spadol na parapet... Bol to motýl. Mal oranžové krídla a čierné motívy na nich. Je krásny. Asi som ho udrel keď som zatvárala okno lebo má zdeformované krídlo. Chce letiet dalej ale nevie. Dávam mu obväz na krídlo, aby sa nezranil ešte viac, a aby sa jeho rana zahojila.
Nemám ani šajnu čo motýli jedia, takže hladám na webe čo by som mu mala dať. Zistila som že v Zoo im dávajú banány, a cukrovú vodu... No čo, skúsim to, veď čo môžem stratiť. Keď to nechce tak to nezje. ^-^ ... Do malej myski mu dám cukrovú vodu a ako keby už roky nejedol začal to "lízať". Je zváštne pozorovať motýla ako je. Má taký dlhý jazyk. Dúfam že sa mu to chutí. Blbosť, veď, keby mu to nechutilo, tak by to nejedol... Spravím mu nejaké miesto na spanie, a ráno uvidíme čo bude dalej...
Môj malý hosť, už skoro ráno skúša lietať. A celkom dobre mu to aj ide. Dám dole obväz aby som videla ako vyzera to kridlo...je to už v pohode.... Otvorím si okno aby sa mohol vrátiť do prírody kam patrí. Nejak sa mu nechce. Len lieta okolo lampy, pristane na telke, potom lieta dalej, a dosť dlho ešte lieta v izbe kým nepristane na mojej hlave... chodieva na mojej hlave, potom mi leze na nos...je to zábavný motýlik a vôbec sa nebojí ľudí...možno že má nejkého majitela alebo majitelku...kto vie...
Celý týždeň bol u mňa v izbe, a môj malý kamarát sa chistá odísť...nerada ale...pustím ho na slobodu...tak velmy som si ho oblúbila že mám pocit ako keby mi dali kopačky...nedá sa nič robiť, on patrí do prírodi a ja zase sem, kde mám svoju rodinu, kamarátov, školu a hlavne, svoj život...
A už je to tu...koniec posledného ročníka na strednej...na vysokú školu neidem, lebo som si našla dobrú prácu k čomu nepotrebujem vedieť viac koľko viem už teraz... čo je dobre, aspoň si nemusím viac učiť... pred troma mesiacmi som videla svojho motýleho kamaráta naposledy... dúfam že sa má dobre, chýba mi... za ten čas som videla veľa motýlov lietať okolo môjho okna ale ani jeden nebol on, aj keď sa naňho podobali, existuje len jeden jediný, ktorý bol somnou vtedy...
Prechádzam v parku a užívam si letné teplo... je to divné...nikde v parku neni viac ako len jeden jediný motýl...lieta okoľo mňa... Má žiarivé, modro fialové krídla a strieborné motívy na nich. Úplne ma očarilo svojou krásou, ani som si nevšimla že ma niekdo pozoruje. Je to mladý chalan, má asi toľko rokov ako ja. Je vysoký, má blond valsy a svetlo modré oči... Mám pocit ako by som ho už poznala, ale ešte nikdy som ho nevidela... Má niečo na ramene...je to môj starý priatel, je to on, môj drahý motýl...
Ako keby ovládali moje telo som spadla do náručia toho chlapca, obímali sme sa a cítila som, že som našla, partnera svojho života. Naše motýli lietali okolo nás a mi sme sa bozkávali v čaro motýlov...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama