Duch mesta

17. července 2016 v 17:25 | Hiny |  Poviedky
Duch Mesta
Každý večer presne o deviatej, každý obyvateľ v meste Ghost-shan sa zamkne do svôjho domu, zhasnú všetky svetlá, a tí najzvedavejší z nich sedia pri okne a čakajú. Keď hodiny prestanú biť a v meste nastane ticho ako v cintoríne, objaví sa duch mesta.
Podla staršých, putuje po meste každý večer a hladá svoju lásku. Pred 30. rokmi ho zabily vo vojne pri záchrane svojej lásky. Ženu zatvorily a jej milovaný bol pri záchrane zabitý. Žena spáchala samovraždu, udusila samu seba. Od toho dňa každý večer muž hladá, ale svoju partnerku nikdy nenašiel. Obyvatelia ho skúšali vyhnať aby sa už nemuseli každý večer báť, že im niečo spraví.
Dneska sa vrátila do mesta kamarátka mřtvej Hinaty s priatelom. Vraj vie, ako môžu ducha poslať k Hine aby pokojne spolu odišly na druhú stranu. Keďže Hinata zomrela vo vezení, nemôže jeho duch opustiť celu. Najprv som to nechápala že keď je Hinata tak blýzko tak prečo ešte neodišly? Ale teraz už to viem, Sakura a Sasuke nám to vysvetlili, a tak som si uvedomila že duch Naruta nikomu neublíži. Putuje po meste preto, aby mu niekto z obyvatelov pomohol nájsť svoju lásku. Hina nemôže opustiť celu, lebo jeji duša je tam zamknutá, a Naruto sa nemôže dostať bližšie k vezeniu, ako sa dotal keď ešte žil. Obaja chcú zrušiť kliatbu čo im nedovolí ísť ďalej. Je len jeden spôsob ako ich dostať k sebe. Musíme ich popol spojiť a zničiť vezenie, čo spôsobuje ich bolesť. Hrad už dávno nikto nepoužíva. Všetky výbušniny sme vložily do vezenia, hlavne do cely Hinaty aby bol určite zničený. Ich popol sme vysypali na miesto kde zomrel Naruto. Všetci sme boli na mieste, aby sme zistily či to bude fungovať, alebo nie. Keď hodiny prestaly biť, vezenie explodovalo. Narutov duch sa blíži k cele, z čoho nič nezostalo len prach. Zastavil sa pred svojim popolom, z hmly sa blížila k nemu nejaká postava. Hinata bola konečne volná, s úsmevom na tvári kráčal smerom k Narutovi. Naruto prekročil hranicu svojej kliatby. Keď sa k sebe dostali, obímali sa. Na mal moment sa pozreli na Sakuru a Saskeho, usmiali sa, chytili si ruky a letely preč, smerom k hviezdam. Ich popol sa vznášal snimi, stratili sa v hviezdnej oblohe. Skúmam nebo, nemôžem z nich odtrhnúť oči. Úplne sa stratili, a na neby sa rozžiarili dve hviezdy blzko k sebe. Ich žiara bola neskutočne veľká. Ich svetlo sa spojilo v jednom bode. Vyzerali ako keby sa držali. Som spokojná, to mi všetci. Nie preto, lebo už nemáme putujúceho ducha večer na uliciach, ale že sú sťastný. že už môžu byť spolu donekonečna. Celé tie roky sa snažily byť spolu,ale nemohli. A mi sme si neuvedomily že potrebujú našu pomoc. Teraz už môžu byť spolu, až kým na ich príbeh budeme spomínať, a ich hviezdy budú svietiť na oblohe...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama